Indické bájky 4.ročník, 2018
Milé deti, pani učiteľky, učitelia, vychovávatelia, babičky a dedkovia…
s radosťou Vám oznamuje, že výtvarná súťaž Indické bájky očami slovenských detí opäť začína. (4.ročník)
Tu si môžete prečítať súťažný príbeh, podmienky súťaže a ďalšie podrobnosti.
Tešíme sa na Vás !!! Výtvarné práce, stretnutia, spoluprácu...
Súťažný príbeh:
Bubon
Jedna chudobná žena mala iba jedného syna. Ťažko pracovala, upratovala domy a mlela múku pre dobro rodín v meste. Ľudia jej na oplátku vždy nechali dáke obilie a z toho žili. Ale nikdy si nemohla dovoliť kúpiť pekné šaty alebo hračky pre svojho syna. Raz, keď išla na jarmok predať múku, spýtala sa svojho syna: „Čo ti mám priniesť z jarmoku?“ A on pohotovo odpovedal: „Bubon. Mama prines mi bubon.“
Matka vedela, že nebude mať dostatok peňazí, aby mohla kúpiť synovi bubon.
Odišla na jarmok predať obilie. Kúpila trocha celozrnnej múky a soľ. Cítila sa smutná, že ide domov s prázdnymi rukami. A tak keď uvidela na ceste kus pekného dreva, zodvihla ho a priniesla domov synovi. Syn nevedel, čo má s ním robiť. Vzal ho so sebou, keď sa išiel von hrať. Uvidel starú ženu ako rozdúchava oheň z kravského trusu. (V Indii používajú sušený kravský trus na kúrenie ako palivo). Oheň nie a nie sa rozhorieť, všade naokolo bol iba dym a starej žene z neho slzili oči. Keď to všetko chlapec videl, pýtal sa ženy prečo plače. Ona mu odpovedala, že nemôže poriadne rozkúriť, aby si mohla uvariť. Chlapec odpovedal: „Ja mám kus pekného dreva, s ním si môžeš prikúriť. "Stará žena bola veľmi šťastná. Poriadne rozkúrila, upiekla čapátu (Indický chlieb), a dala chlapcovi. Chlapec si vzal čapátu a kráčal s ňou, až prišiel k hrnčiarovej žene. Jej syn tak silno plakal, až udieral matku do ramien. Chlapec sa zastavil a spýtal sa, prečo jej dieťa plače. Hrnčiarova žena mu odpovedala, že chlapec je hladný a ona nemá doma nič, čo by mu dala zjesť. Chlapec dal svojučapátu chlapcovi priamo do rúk a ten ju dychtivo zjedol a prestal plakať. Hrnčiarova žena bola chlapcovi veľmi povďačná a dala mu hrniec. Ako tak kráčal ďalej prišiel k rieke, kde uvidel práča a jeho ženu hádajúc sa. Chlapec sa pri nich zastavil a spýtal sa muža prečo nadáva a bije svojuženu.Práč odpovedal: „Táto žena mi rozbila jediný hrniec, ktorý som mal. A teraz nemám nič,v čom by som vyvaril prádlo pred praním.“ Chlapec odpovedal: "Tu máš, zober si tento hrniec anehádajte sa." Práč bol veľmi šťastný, že dostal taký veľký hrniec. A tak na oplátku dal chlapcovi kabát. A chlapec kráčal ďalej. Čoskoro prišiel k mostu. Tu uvidel muža sporo oblečeného nemajúc čo i len košeľu, ako sa trasie od zimy. Spýtal sa muža čo sa stalo s jeho košeľou. A muž odpovedal: „Išiel somdo mesta na koni. Napadli ma zlodeji a vzali mi všetko, aj moju košeľu. “ Chlapec odpovedal: „Nič sa neboj. Obleč si tento kabát.“ Muž si ho vzal a povedal: „Si veľmiláskavý a ja ti chcem dať tohto koňa." Chlapec vzal koňa a veľmi rýchle bežal, až prišiel nasvadbu. Boli tam hudobníci, ženích s rodinou, ale všetci sedeli nešťastní pod stromom. Chlapec sa zastavil a spýtal sa ich, prečo sú takí skľúčení. Ženíchov otec odpovedal: „Všetci sme pripravení na svadobný sprievod. Ale potrebujeme koňa pre ženícha. Muž, ktorý mal priviesť koňa, neprišiel. A ženích nemôže prísť pešo. Je už neskoro a premeškáme vhodný čas na svadbu.“ A tak im chlapec ponúkol svojho koňa a svadobčania sa rozžiarili. A keď sa ženích spýtal, čo mu môže dať na oplátku, chlapec odpovedal: „Môžete mi dať...bubon, ktorý nesú hudobníci.“ Ženích nemalproblém presvedčiť bubeníka, aby dal bubon chlapcovi. Bubeník vedel, že si môže ľahko kúpiť iný z peňazí, ktoré utŕžia. Chlapec sa ponáhľal domov k mame bubnujúc na svojom novom bubne a rozpovedal jej, ako k nemu prišiel, od okamihu, ako zodvihla kúsok dreva na ceste...
Folktales from India (Indické ľudové rozprávky)
A.K.Ramanujan
