Moja India

Aj tento rok sme organizovali cestu za sebapoznaním do južnej Indie (21.11.-15.12.2016), v šľapajach najväčšieho kresťanského misionára, Španiela  sv. Františka Xavierského (1506 – 1552), ktorý bol blízky spolupracovník Ignáca z Loyly - zakladateľa Rádu jezuitov (Spoločnosti Ježišovej).

Keď sa pápeža Františka pýtali, či si dal meno po sv. Františkovi z Assisi alebo po sv. Františkovi Xavierskom, odpovedal, že ho inšpiroval sv. František z Assisi, ochranca chudobných.  Aj v indickom meste Goa pôsobil nielen sv. František Xavierský, ale aj Rád františkánov, ktorí tu majú svoje sídlo, ako i Rád dominikánov.

Pred niekoľkými rokmi som sa dozvedela o pozostatkoch sv. Františka Xavierského v Goa, uložených v tomto meste, priamo v  katedrále Jezuliatka. Nevedela som žiadne podrobnosti o jeho živote, a tak som si myslela ako mnohí iní, že sv. František z Assisi je mi bližší.  Zlom v mojom živote urobila výstava Kresťanstvo v Indii, kde som sa dozvedela, že pozostatky sv. Františka Xavierského sa nerozkladali. Podobne ako telo jogína Mahaprabhudžiho, ktorý vyvanul vo veku 135 rokov. Rok vopred oznámil svoj odchod na 5. decembra 1963 v indickej dedine Khatu, a rovnako sa nerozkladalo telo jogína Joganandu v Kalifornii, za účasti popredných lekárov.  Avšak sv. František Xavierský sa stal  svätým aj pre čosi iné. Patril k ľuďom, ktorý rozprával s Bohom a modlil sa k Bohu o vedenie, správne rozhodnutia denne. Naviac bol človekom činu, nie iba pekného slova. Keď napr. napísal list portugalskému kráľovi, v ktorom ho informoval o neduhoch a zlodejčinách jeho úradníkov, dodal „najviac škodia kresťanstvu kresťania….“. Jeho listy boli popretkávané láskou a múdrosťou, tak nezostalo len pri slovách, ale dosiahol nápravu a očistil mnohé kresťanské komunity od parazitov.

Do Goa sme docestovali v predvečer veľkých 10-dňových osláv odchodu sv. Františka Xavierského  z tela, ktoré vyvrcholili 3. decembra 2016. Potešilo nás, že sme sa mohli zúčastniť aj omše, aj prežiť tieto dni tak blízko tohto výnimočného svätca, ktorého výnimočný životný príbeh pozná len málo ľudí. Aj preto, že kresťanstvo v Indii je pre mnohých neznáme.  František Xavierský opustil rodné Navarro ako syn šľachtica, ktorý mal pred sebou sľubnú kariéru. Avšak mladý talentovaný profesor vied, teológie, filozofie na Sorbonne v Paríži, sa zoznámil so španielskym mysliteľom Ignácom z Loyly, ktorý ho zasvätil do duševných cvičení, aby spoznal svoju misiu tu na Zemi. Silná vôľa Ignáca zmenila predstavu o živote mladého Františka, ktorý sa rozhodol slúžiť Bohu v novozaloženej Ježišovej spoločnosti ako misionár v ďalekej Indii. A tak vstúpil ešte s dvomi spolu bratmi na loď portugalských moreplavcov a oboplávali mnohé krajiny.

Do Indie dorazili r. 1542 a precestoval 80 000 km v nasledujúcich 11 rokoch konajúc dobro ľuďom rôznej pleti, národnosti, etniky, majetkových pomerov. Dokázal spojiť vedcov, náboženských vodcov rôznych vierovyznaní a národností,  duchovných, laikov,  moreplavcov, obchodníkov plávajúcich za svojím snom, aby si vzájomne pomáhali v duševnom a spirituálnom rozvoji. Žil prakticky, dobrodružne, živou spiritualitou. Zomrel na ostrove Shangchuan v Číne, keď sa snažil dostať do zakázaného impéria s cieľom oboznámiť čínskych vedcov, mysliteľov, duchovných predstaviteľov a predovšetkým ľudí o učení a láske Ježiša. Podobne ako sa dnes vedenie Číny správa k Dalajlámovi, aj František narazil na silný odpor a strach.

Už pár dní v šľapajach sv. Františka Xavierského nám umožnilo pocítiť jeho silu a lásku k ľuďom, k nám aj po jeho smrti. Áno, duša nezomiera. A svätci robia zázraky aj po smrti. Mali sme možnosť stretnúť brilantného experta na históriu kresťanstva v Indii, ktorý nám ukázal rôzne miesta, spojené so životom sv. Františka a precízne zaevidované. Taktiež sme mali možnosť oboznámiť sa s miestami, kde pôsobil František Xavierský v Tamil Nadu v Chennai, kde sú pozostatky apoštola sv. Tomáša. Práve František po viacerých storočiach pomohol obnoviť vieru raných kresťanov  žijúcich v južnej Indii, aby sa táto najstaršia kresťanská línia od príchodu sv. Tomáša do Indie r. 52 udržala.

Od r.  1554, kedy priniesli takmer neporušené telo sv. Františka z Číny do Goa, a jeho neustála prítomnosť tu priniesla mnohé dobrodenia a požehnania. Aj preto ho Goania vyhlásili za Pána Goa (Lord of Goa). Zachránili sa tisícky jeho listov, ktoré písal svojmu priateľovi, Ignácovi z Loyly a ďalším bratom a verejným činiteľom, kráľovi, kráľovnej, pápežovi, atď. A tak sa nám pred očami vynára velikán sv. František Xavierský, ktorý žil svoj živý sen „jednej ľudskej rodiny“  takmer pred 500 rokmi, ktorý si našiel cestu do mnohých sŕdc.  Na tejto ceste v jeho šľapajach vstúpil aj do môjho srdca.