Záloha

Milí priatelia,

možno ste čítali článok na aktuality.sk.

Tu vám prikladáme naše stanovisko, resp. otázky redaktora a naše odpovede, tak ako sme ich napísali a poslali redaktorovi.

Teda v plnom znení bez úprav, bez výberu slov, viet. 

Mnohí nás poznáte dlhé roky, niekto vôbec. 

V prípade otázok nás kľudne kontaktujte. Fungujeme už cca 40 rokov, nezávisle na finančnom ohodnotení, či nás chvália alebo hania.

Štatutárny zástupcovia O.Z.

Anna Galovičová, PhD. - predsedníčka

Ivan Malek - tajomník

Tu prikladáme link na film,https://youtu.be/CP2rA6q36N8

kde si môžete pozrieť naše sídlo počas pôsobenia v Piešťanoch na Winterovej 3.

Sídlo na Liptove taktiež nájdete na našom webe v rubrike "Moja India".

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Dobrý deň p.Sivý,

posielame vám odpovede na vaše otázky. (26.6.2020)

Pekný deň.
 

1. či môžete potvrdiť, že projekt je  koncertom formácie Sendreiovci v Indii? áno, projektu sa zúčastní formácia Sendreiovci, bez nároku na honorár. Týmto by sme chceli zároveň poďakovať aj fondu za podporu tohto jedinečného projektu. Umožňuje nám zviditeľniť rómsku kultúru v Indii. Súčasťou pobytu budú aj ďalšie aktivity, spoluorganizované so slovenským veľvyslanectvom v Delhi. Aj stretnutia s našimi indickými partnermi (India-Slovakia Friendship Association of IAFFC, India), s ktorými sme v novembri 2019 podpísali v Delhi Memorandum o spolupráci nielen v oblasti kultúry. Aj týmto projektom chcem naplniť toto memorandum.
2. Tiež by som Vás chcel požiadať, či by ste nám vedeli povedať, aké budú ďalšie aktivity v rámci projektu, a aký budú mať prínos pre rozvoj rómskej kultúry na Slovensku? Program v ktorom sme sa uchádzali o grant je zameraný na mobilitu, teda aj vycestovanie na podujatie. Z prezentácie Rómskej kultúry v zahraničí (Indii) bude aj filmový dokument odprezentovaný na iných podujatiach na Slovensku, aby sme tým pozdvihli, inšpirovali Rómsku komunitu na Slovensku, a taktiež uviedli pozitívny príklad pre majoritu. Jedným zo zámerov je aj na oplátku hosťovať indický súbor na Slovensku počas Rómskych festivalov. Ale keďže je "Corona pandémia", tak citlivo sledujeme všetky okolnosti ako sa situácia vyvíja. Projekt tiež ukazuje na pôvod Rómov v severnej Indii, v štáte Punjab, odkiaľ pochádza naša partnerská organizácia(India-Slovakia Friendship Association of IAFFC, India) s ktorou spolu organizujeme kultúrne podujatia v Indii, aj stretnutia s ich členmi. Nepochybujeme, že sa po návrate skupiny na Slovensko bude veľa debatovať o tomto pôvode Rómov v Punjab-e, spoločnom jazyku, slovách, tradíciách, atď.
3. Prečo ste sa rozhodli zorganizovať koncert Sendreiovcov v Indii? V Indii preto, lebo sme OZ Spoločnosť Slovensko-indického priateľstva a našimi členmi sú aj Rómovia. S Indiou spolupracujeme dlhodobo (cca 40 rokov) aj na úrovni ambasád. A keďže výskumy ukazujú na pôvod Rómov v Indii, tak určite bude veľkým prínosom spoznať ich domovinu. Z projektu môže vzniknúť pekná "hudobná fúzia" , keďže hudobný prejav (rytmus) je veľmi podobný. Sendreiovci majú svoju kvalitu a vedia si svojou bezprostrednosťou získať publikum. Svetoznámy filmový hudobný producent Franz Zimmer ich objavil bez toho, že by mali dáku extra propagáciu, manažéra.
4. Budú členovia vášho o.z. Účastníci cesty do Indie, ktorého náklady budú hradené z projektu? Ak áno, koľko osôb o.z. sa tejto cesty zúčastní a aká bude ich úloha? Zúčastnia sa 2 osoby. Jedna ako odborný sprievodca (tlmočenie, kontakt s miestnymi úradmi, veľvyslanectvom, partnerskou organizáciou v Indii, Druhá osoba bude robiť filmový dokument. Obaja budú pomáhať s presunom batožín, hudobných nástrojov. Keďže osobne som bol viackrát v Indii tak poznám veľmi dôkladne miestne pomery, kultúru, mentalitu. Je to druhá najľudnatejšia krajina, tak len ten kto tam bol,  si vie detailne predstaviť a vcítiť sa, čo to všetko obnáša.
5. Mali ste v minulosti aktivity na podporu rómskej kultúry na Slovensku? Áno. spoluorganizovali sme Hry bez hraníc s Osvetou myjavských Rómov v Myjave, Indické bájky očami slovenských detí, kde sme priamo vycestovali do komunít, škôl.(Myjava, Stakčín). ďalším projektom bol projekt Najväčší dar je priateľstvo (V Trenčíne, kde sme v tom čase sídlili). Projekty sa uskutočnili pod záštitou  Indických veľvyslancov na Slovensku. Ďalej pomoc s oblečením sociálne slabším rodinám (Myjava, Východné Slovensko), kultúrna podpora počas pripomenutia si Rómskeho holokaustu.
6. Register občianskych združení eviduje vašu adresu na adrese Winterova 3, Piešťany. Túto adresu uvádzate aj na Vašom webe v časti Podporte nás. V časti O nás na vašom webe uvádzate kontaktnú adresu: Jakubovany 211, 032 04 Liptovský Ondrej, v časti Záloha na Vašom webe uvádzate adresu: Považská 49, Trenčín. Pri každom z údajov je pritom uvedené rovnaké IČO. Chcem sa preto opýtať, ktorá z adries je teda oficiálna? Oficiálna adresa je v Piešťanoch. Keďže sme sa v tom období sťahovali na Liptov, nevedeli sme ako dlho nám potrvá sťahovanie, presídlenie.  Projekt sa samozrejme podával na oficiálnu adresu. Aj samotný proces zmeny sídla si vyžaduje administráciu (Zasadnutie Valného zhromaždenia…atď.), žiadosť o zmenu sídla na MV SR taktiež trvá zo zákona majú na to pár týždňov(neviem presne). Vážime si ich prácu, keďže majú tiež svoje povinnosti. Nedá sa všetko urobiť na počkanie. Do toho prišla "corona pandémia" a zákaz usporadúvania stretnutí. Tak preto je kontaktná adresa v Jakubovanoch. (V Piešťanoch sme sídlili na Winterovej 3, na 2 .posch., v priestoroch ktoré sme si svojpomocne vtedy zrekonštruovali.). Postupne sa udomácňujeme tu na Liptove, tu máme už presťahovanú kanceláriu. Keďže sme O.Z. (neziskovka), snažíme sa pracovať  ako najlepšie vieme . Aj preto už 40 rokov existujeme.  Po porade s právničkou nám bolo odporučené, aby sme ukončili všetky viazané zmluvy na Winterovu a potom urobili zmenu, tak aby všetko bolo korektne ukončené. Patríme k tým neziskovým organizáciám, ktoré nemenili štatutára organizácie p. Galovičovú, ktorá je zároveň aj zakladateľka tejto spoločnosti. Adresa bola viazaná na jej trvalé bydlisko /Piešťany/ a prechodné bydlisko /Trenčín, Považská 49/, lebo nám dala k dispozícii svoj priestor. Naši členovia sú ľudia, ktorí desiatky rokov pracujú nezištne , v prospech vylúčených, minorít, bez nároku na honorár.

Odpoved na otázky č.: 2 (30.6.2020)

Projekt je vlastne o tom, že Sendreiovci vystúpia bezplatne, len za náklady na akciách spoluzorganizovaných Vašimi partnermi a Veľvyslanectvom v Delhi a z toho vznikne motivačný dokument o pôvode slovenských Rómov, alebo budú v dokumente Sendreiovci hladať svoj pôvod v Indii (Ako v minulosti bol film s raperom Rytmusom)? Pre istotu si overujem, aby som nenapísal hlúposť potom do článku

Projekt je o posilnení kultúrnej spolupráce medzi Slovenskom /jeho rómskou kultúrou/ Indickou partnerskou organizáciou, o prezentácii Rómskej kultúry v zahraničí, lepšom spoznávaní sa vzájomne doma, naprieč kontinentami. O pozdvihnutí sebaúcty a uvedomení si spoločných rysov pre majoritu nepochopiteľnej rómskej menšiny, /s ich návykmi, spôsobom myslenia, spôsobom života, ich rodinného cítenia ruka v ruke s jednoduchým životom, v súzvuku s prírodou/ a krajiny ich pôvodu, Indie a indického spôsobu myslenia, žitia.  S našou partnerskou organizáciou v Indii sme preberali možnosti kultúrnej výmeny. Zhodli sme sa, že najväčšia položka sú cestovné náklady a navzájom si zabezpečíme recipročne hosťovanie – náklady na lokálnu dopravu, ubytko, stravu, vystúpenie na podujatí, festivale… Ambíciu nafilmovať film ako bol s raperom Rytmusom zatiaľ nemáme, ani časovo, ani finančne, ani odborne. Venovať sa viacero projektom/témam naraz by bolo náročné, a v tak krátkom čase keď sa máte adaptovať,  aj vystúpiť, premiestniť sa… (to by zrejme chcelo samostatný projekt. Ale urobíme maximum, ako najlepšie vieme, aby dokument bol hodnotný, otvárač očí. Ak by ste mal dáky tvorivý nápad kľudne dajte vedieť, možno by sme do toho v budúcnosti šli…) Skôr ide o zdokumentovanie  pôsobenia Sendreiovcov v Indii počas projektu. Aj poukázať na kultúrne podobnosti (obliekanie), jazyk, hudobná podobnosť (Indovia si udajú rytmus a potom podľa toho už hrajú ďalej, bez nôt. Čo je vlastne aj u Rómov bežné, cez neformálne stretnutia s domácimi, vzájomnú hudobnú výmenu chceme zachytiť novovznikajúce priateľstvá, výmenu skúseností na hudobnej úrovni a aj ľudskej. Každý projekt zvykneme zdokumentovať. A je to zároveň aj také určité zadosťučinenie, keď si pozriete film po skončení celého projektu už v kľude po celej tej námahe. Vždy sme išli do projektov, podujatí s čistým srdcom a zrejme aj preto už 40 rokov stále fungujeme. Gro robíme z vlastných peňazí, na vlastné náklady aj cestujem, na úkor vlastného voľného času, lebo nás to baví, nie pre peniaze. Ľuďom, aj Sendreiovcom dôverujeme,  dosiahli veľa, čo prekvapilo aj pána veľvyslanca v Delhi, aj našich partnerov. Chceme ich motivovať, nie ich odrádzať,  keďže sa ešte ani nevie, či sa projekt zrealizuje v tomto čase pandémie. Sme presvedčení, že odprezentovanie dokumentu na Rómskych festivaloch, priamo v ich komunitách bude mať pozitívny motivačný efekt. Lebo rómska minorita je na našom svetadiely podceňovaná, nechápaná, ponižovaná, vylúčená, žijúca v biede, cítiaca sa bezmocná, stagnujúca.   Poznáme veľa Rómov hudobníkov, vyštudovali konzervatórium. Dostali šancu, chopili sa jej a dnes sú to dospelí, inteligentní ľudia. Stretávame sa s mladými kapelami, ktoré hrajú na ich Rómskych oslavách (rodinných) sú ozaj talentované. Lepšie príjme aj Rómska komunita dokumentárny film, keď v ňom uvidia „svojich“. Budeme radi,  ak sa nám podarí dostať sa aj do TV Rómskeho magazínu. Aj Vám budeme povďační, ak nám podľa vašich možností pomôžete. Spropagujete.

Tiež by som Vás chcel požiadať, či by ste mi vedeli vysvetliť ešte:

1) vetu z Vašej odpovede: "Z prezentácie Rómskej kultúry v zahraničí (Indii) bude aj filmový dokument odprezentovaný na iných podujatiach na Slovensku, aby sme tým pozdvihli, inšpirovali Rómsku komunitu na Slovensku, a taktiež uviedli pozitívny príklad pre majoritu."

Z toho, čo ste napísali, to vyznelo, že dokument bude ako pozitívny príklad v tom, keď je rómska kapela sa stane úspešnou, bude pozvaná na koncerty bez honorára na podujatia v Indii z narodných dotačných grantov. Predpokladám, že ste to tak asi nemysleli, len to z tej odpovedi takto vyznelo, preto by som požiadal ešte o vysvetlenie tejto vety a tiež môžete uviesť, o čom bude ten dokument?

Hej nemysleli, priznám sa nerozumiem ako ste k tomu prišiel… S našimi priateľmi z Myjavy Herákovcami, ktorí založili po páde režimu hudobnú skupinu Khamoro /mimochodom ako prvá vystupovala v novom Národnom divadle v Bratislave nie napr. Cigánski diabli/sme sa bližšie zoznámili počas ich vystúpenia v našom projekte Spoločnosti Slovensko-indického priateľstva v roku 2008, pod názvom Najväčší dar je priateľstvo. Ako odmenu od nás chceli jednu vec: aby sme im zabezpečili spoločnú fotku s indickou veľvyslankyňou v Bratislave. Tento projekt bol vyhodnotený medzi najlepšími. Bolo krásne vidieť vzájomnú blízkosť a veľkú radosť na fotke. My dnes nevieme, akým smerom sa bude vyvíjať budúcnosť ľudstva. Možno, ako hovoria svetoví experti na ekonómiu, sa rozhoduje o novej svetovej veľmoci Číne alebo Indie (či tzv.Čindia). O indoeurópskej rase nehovoriac… Verme, že sa aj cez tento zrealizovaný projekt /ak Boh dá/ posilní spolupráca medzi našimi rómskymi komunitami a Indami, aspoň v oblasti umenia a hudby, tanca. Naviac, tradičný indický tanec patrí k najkrajším tancom sveta a vzájomná výmena, príchod indického súboru len pomôže pozdvihnúť Rómov, môže im dodať nové sily viac si vážiť seba samých, lepšie chápať seba samých, svoje špecifiká, svoj temperament, nadanie, bezprostrednosť, úprimnosť a odvahu. A zbaviť sa naučenej bezmocnosti, pasivity.

Viete vycestovať do Indie vôbec nie je ľahké, aj keď to môže byť príťažlivé  a sám dobre vidíte aká je momentálne situácia. Jedna vec je vycestovať a druhá zabezpečiť program v Indii.

Nemyslím si, že by fond schvaľoval tento projekt pravidelne. Keďže sa snažíme byť vždy originálni, inovatívni, ani my by sme nechceli žiadať podporu dookola na rovnakú aktivitu.  Pokiaľ ma pamäť neklame ani sme to nikdy nerobili. Najmä predsedníčka p.Galovičová je studnica kreativity. Tá by určite nedovolila robiť veci stále rovnako, alebo len tak. Inšpiroval nás bývalý Indický veľvyslanec na Slovensku p.H.K.Jain. On keď pôsobil v Kazachstane,  tak pravidelne posielali kazachstanský (alebo kazašský…!?) súbor na Festival remesiel, hudby, tanca. Indické ministerstvá ponúkajú pokrytie lokálnych nákladov v Indii. Samozrejme predchádza tomu podanie prihlášky, jej akceptovanie…atď. Je to prestížny festival a Slovensko tam nikdy nemalo zastúpenie. Indická strana zasa vie vyslať ich súbor. Aj nám hovoria niekedy zlomyseľní ľudia, že nech pošleme Rómov naspäť do Indie. Prečo neurobiť z toho „obrat“ a vziať to ako výzvu, ale v tom pozitívnom?  Aj Sendreiovci vyjadrili túžbu spoznať Indiu, ich domovinu, odprezentovať tam ich hudbu. Sú hudobníci a tiež hľadajú inšpirácie. Nie je ľahké sa udržať stále „in“. Rozprávali sme sa aj o vzniku Rómsko-indickej hudobnej fúzie. Skladby, piesne. Jedno jednanie už prebehlo so sitaristom p.Hladíkom, s ktorým dlhodobo spolupracujú aj naše školy. Zábery by sa kľudne mohli použiť aj na klip. Len to neviem, či už neprezrádzam niečo, čo si hudobníci chránia pred konkurenciou. My sme sa naučili od Indov jednu z najstarších mantier „Vasudevam kutumbakam“ – Jeden svet – jedna ľudská rodina. V Indii sa cítime dobre a pochopili sme o čom je indo-európska rasa.  Verím, že aj váš vstup do tohto projektu nie je náhoda. Inšpirujete nás, lepšie si uvedomiť, čo sa ide realizovať, čo chceme zrealizovať.

2) Z odpovedí, ktoré si uviedli to nie je jednoznačné: pôjde o dokument o kapele Sendreiovci, že vystupovali v Indii alebo dokument o historicko-cestopisný dokument o pôvode Rómov alebo dokument o vašej organizácií a aktivitách v Indii.

Prosím vás, projekt (grantová výzva) je jednoznačne určená na prezentáciu Rómskej kultúry (+mobilitu) a nie na prezentáciu našej organizácie. Také sú grantové podmienky. Nám ani na um nezišlo takto nad tým premýšľať. No a vyššie sme popísali o filme. Samozrejme, že máme dobré zázemie v Indii počas nášho pôsobenia a pobytov v Indii. Prvýkrát naša predsedníčka a zakladateľka Spoločnosti Slovensko-indického priateľstva PhDr. Anna Galovičová navštívila Indiu r. 1985 cez Sovietsky zväz a bojujúci Afganistan. Na prelome tisícročí r 2001 bola v Indii aj ako súčasť filmového štábu Slovenskej televízie. Natočili dva filmy: Aká si, India? Cesty nádeje (ako súčasť seriálu pre telesne postihnutých a cvičení jogy). Našu Spoločnosť pravidelne pozývajú na stretnutia a konferencie pod vedením indického premiéra N. Módiho, či prezidenta. Veľmi radi sa podelíme o naše skúsenosti a veríme, že sa tie financie – dotácie mnohonásobne zúročia. A dokážeme odkomunikovať aj tu doma, že je jeden svet, jedno Slovensko a nie dominantná majorita a minority.  

3) ohľadom nejasnosti adries úplne rozumiem administratívno-byrokratickej mašinérii. Zaujalo ma to, lebo rozdielne adresy uvádzate na svojom vlastnom webe, navyše som bol navštíviť Winterovu 3 a bol tam vstup do herne, preto ma zaujalo, kde je súčasné sídlo, keď oficiálne sa udáva v piešťanskej herni.

Dvere do herne sú vľavo a herňa je dolu. My sme mnohé roky sídlili vpravo a hore na 2. posch. A nad Pizzeriou v budove oproti na 1. poschodí. Počas medzinárodných projektov sme využívali takmer celú budovu aj s ubytovacou kapacitou,  kuchyňou, čajovňou, klubom. Zostalo to prázdne po našom odchode.  Som vás k nám pozýval osobne do telefónu, no povedal ste, že sa vám nedá všade prísť, že preto riešite otázky cez mail.

I keď chápem môže to taký dojem vyvolať, keďže si väčšina ľudí všimne len tie ľavé dvere a potom herne majú vždy dostatok peňazí na veľké billboardy, aby prilákali zákazníkov…Taká je dnešná doba. Nám sa to tak isto stávalo, keď sme tam boli, že si cudzí ľudia, ktorí nepoznali Piešťany a tzv. „Leierov dvor“ mysleli, že to je v herni. V predchádzajúcom maily sme vám písali, že sme sídlili na 2 poschodí. Skúste si to pozrieť. Plus na webstránke je filmový dokument o našich aktivitách v Piešťanoch a tam môžete vidieť priestory, v ktorých sme pôsobili. Môžem vám poslať fotografie, keď sme tam prišli v akom to bolo stave a potom keď sme to svojpomocne dali do poriadku. Aj na Silvestra (tuším 2013) sme ešte s kamarátmi maľovali. Ale áno, dolu na prízemí je herňa. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa chceli presťahovať. Keďže máme vzťah k zdravému životnému štýlu, pracujeme aj s deťmi a mládežou. A navyše vo dvore bola vtedy krčma ŽiWell s hlučnými návštevníkmi. Tak uznáte sám, že to „bola kosa na kameň“. Takže po zrekonštruovaní opäť vlastnými silami teraz už vlastných priestorov sme sa presťahovali na Liptov. Takže bohužiaľ zatiaľ ešte je oficiálna adresa na Winterovej, ale uvádzame sídlo, kontakt, korešpondenčnú adresu už Jakubovany, keďže sme tu aj fyzicky, kancelária. Na pošte v Piešťanoch máme platenú tzv. odnáškovú službu pre našu poštu (listy). Takže ste nás vystihol v čase „prechodného“ obdobia. Pokiaľ nemáme v rukách stanovy s novou adresou, s pečiatkou MVSR stále musí byť uvedená Winterova. Teraz sa uvoľnili vládne opatrenia tak už môžeme plánovať zvolať Valné zhromaždenie.  Ale chápem taká je dnešná doba. Ľudia už ťažko vedia rozlíšiť kto je kto. Kedysi nás bolo zopár občianskych združení a teraz ich je niekoľko tisíc. A pritom niektoré boli založené účelovo, len na danú tému, problém, projekt. Našťastie MV SR robí register združení, niečo ako je „obchodný register“, kde si bude môcť každí pozrieť – skontrolovať neziskovku s ktorou chce spolupracovať. A naopak my neziskovky už nebudeme musieť dokladať toľko „papierov“, potvrdení, ale bude to s úradmi prepojené.

Viete čo to je, keď ešte ani nepodáte projekt a už miniete 100,-€. Keď sme robili detskú súťaž tak na odmeny sme minuli 300,-€ (t.j. vlastne 1/3).

4) Môžete, prosím, uviesť, na ktorých podujatiach plánujete potom dokument vysielať, či už máte prisľúbených partnerov?

Rómsky holokaust Poraimos (pravidelne býva v L.Mikuláši), Balvalfest, India plná farieb. Premietanie v Rómskych komunitách (Komunitných centrách). Jeden projekt bol podaný s našou partnerskou org. Zameraný na kultúru v rómskych komunitách, ale bola pozastavená podpora kvôli “corone“. Tak sa bude realizovať v menšom. Zároveň Rómom odprezentujeme aj Indiu samotnú ako krajinu. Máme taký pripravený „prezentačný blok“. Len sám vidíte aká je situácia, každým dňom sa mení…Tak držte palce aj vy, aby to aj India zvládla, druhá najľudnatejšia krajina. S veľkými talentami a zároveň aj veľkými problémami.

Zaiste bude dokument aj s anglickým prekladom, ktorý odprezentuje naša partnerská organizácia v Indii. Úzko spolupracuje s univerzitami v rôznych štátoch, nielen Punjab a Delhi. Úzko spolupracujeme so Slovenskou sieťou proti chudobe (SAPN) v ktorej sú členmi aj rómske komunity, tak odprezentujeme dokument aj v SAPN. Plánujeme zorganizovať stretnutie SAPN  priamo v Rimavskej Sobote. Atď.

Opatrujte sa.

A prikladáme ešte jeden príbeh:

Buddha sedel pod stromom a hovoril so svojimi žiakmi, keď k nemu prišiel muž a pľuvol mu do tváre. Buddha si tvár utrel a povedal: "Čo ďalej?" Čo povieš ďalej? "Muž bol reakciou zmätený, nič také nečakal. V minulosti takto napádal veľa ľudí a všetci nejako reagovali. Niektorí s hnevom či zlosťou, niektorí zbabelo so strachom.

Ale Buddhova reakcia bola ako žiadna iná. Nebola nahnevaná, ani podráždená, ani zbabelá. Iba sa vecne opýtal: "Čo ďalej?" Z jeho strany nebolo reakcie.

Avšak Buddhovi žiaci reagovali. Ananda, ten najbližší, povedal: "Toto je príliš, to nemôžeme tolerovať, musíme muža potrestať, inak to potom bude robiť každý."

Buddha Anandovi odvetil: "Zdrž sa ďalších slov, on ma nerozrušil, ale ty teraz áno. On je tu nový. Asi o mne od ľudí niečo počul. Že som nebezpečný, skazený, že mením ľuďom život. A urobil si o mne obrázok. On nepľuval na mňa, ale na jeho vlastné myšlienky o mne. Nepľuval na mňa, pretože o mne nič nevie."

"Keď sa nad tým zamyslíte", pokračoval Buddha, "pľul na svoju vlastnú myseľ. Ja nie som jej súčasťou a vidím, že ten muž chce niečo povedať. Pľuvanie je forma komunikácie. Existujú chvíle, kedy slová nestačia. Keď hlboko milujete, pri hneve, nenávisti či modlitbe. Keď ste v zlosti alebo hneve, potom pľujete. Rozumiem mu. Chce niečo povedať a preto sa pýtam: Čo ďalej? "

Muž bol zmätený ešte viac, keď Buddha znovu prehovoril k svojim žiakom. "Som viac rozrušený z vás, pretože ma poznáte. Žijeme spolu roky a vy stále reagujete."

Zmätený a rozčarovaný odišiel muž domov. Skúsenosť so svätým mužom mu nedala celú noc spať. Po stretnutí s Buddhom a jeho učením nemožno spať ako predtým. Znovu a znovu sa mužovho myseľ vracala k zážitku. Celú noc sa triasol a potil. Stretnutie otriaslo celou jeho mysľou, všetkými vzorcami a skúsenosťami.

Muž vzhliadol k Buddhovi a povedal: "Odpusť mi, čo som včera urobil."

"Odpustiť?" povedal Buddha, "ale ja už nie som ten, komu si napľul do tváre. Rieka tečie stále ďalej a nikdy to nie je tá istá rieka. Každý človek je ako rieka. Muž, ktorý pľul tu už nie je, ani opľutý tu už nie je. Vyzerám ako on, ale nie som on. Veľa vody utieklo za tých 24 hodín. Takže ti odpustiť nemôžem, pretože nemám čo odpúšťať. Necítim žiadnu krivdu. "

"A ty si tiež nový. Nie si rovnaký muž, ktorý tu bol včera a pľul. Ty si muž, ktorý leží pri mojich nohách. Zabudnime na to, čo sa stalo. Tí dvaja ľudia tu už nie sú. Poď bližšie a pohovor o niečom inom..."