Indické bájky 7.ročník
Milé deti, pani učiteľky, učitelia, vychovávatelia, babičky a dedkovia…
s radosťou Vám oznamuje, že výtvarná súťaž Indické bájky očami slovenských detí opäť začína. (7.ročník)
Tu si môžete prečítať súťažné príbehy, podmienky súťaže a ďalšie podrobnosti.
Tešíme sa na Vás !!! Výtvarné práce, stretnutia, spoluprácu…
Príbehy:
The Leopard and the Fox
A leopard and a fox were living together in a jungle. They were good friends and had never had any quarrel on trifles and petty issues. However, one day, it so happened that they had a heated discussion which eventually culminated in a contest to decide who was more handsome of the two. The leopard first insisted that he was more handsome as he had an unusual bright yellow coloured body. He therefore boasted of his innumerable black spots. The fox listened to him attentively and agreed. Then, after a brief pause, he said, “Yes, you are more beautiful than me. You have a spotted body and it´s bright in colour. But I think my smart mind is more important than your beautiful body.”
Leopard a líška
V džungli žili spolu leopard a líška. Boli dobrí priatelia a nikdy sa nehádali pre maličkosti a bezvýznamné problémy. Jedného dňa sa však stalo, že viedli búrlivú debatu, ktorá nakoniec vyvrcholila súťažou, ktorá mala rozhodnúť, kto je z týchto dvoch fešákov krajší. Leopard najskôr trval na tom, že on je krajší, pretože mal neobvykle jasne žltú srsť. Preto sa pochválil nespočetnými čiernymi škvrnami. Líška ho pozorne počúvala a súhlasila. Potom po krátkej odmlke povedala: „Áno, si krajší ako ja. Máš škvrnité telo žiarivých farieb. Ale myslím si, že moja bystrá myseľ je dôležitejšia ako tvoje krásne telo.“
The Wise Weaver
Somilaka was an expert weaver who could make the finest garments fit for kings and princes. But he was very poor, and so he decided to try his luck at another place called Vardhamanapuram. Working day and night, he managed to earn 300 gold coins within three years. He decided to return home now.
On his way back, he found himself in the middle of a forest. He climbed a tall tree and went to sleep on a high branch. He dreamt about God of Action and God of Destiny talking to each other. The God of Destiny asked the God of Action, “This weaver is not destined to live in luxury. Why did you give him 300 coins?”
The latter replied, “I have to give what they deserve to those who work hard. Whether the weaver can keep it or not is in your hands.”
The dream jolted the weaver awake. He looked into his bag and found his coins missing. Heart-broken, Somilaka began crying, “I cannot go home and face my wife a penniless man. “He decided to go to Vardhamanapuram and try to earn money again.
This time, he made 500 gold coins in one year. This time too he had the same dream, and found himself penniless when he woke up.
Somilaka lost all hope and decided to kill himself. Suddenly he heard a voice in the skies.
“ O Somilaka! I am Destina, the one who took away your wealth. But I am pleased with your hard work and sincerity. Make a wish, and I shall grant it.”
“Please give me lots of wealth,” asked the weaver.
“In that case, go back to Vardhamanapuram where you will find two wealthy merchants, Guptadhana and Upabhuktadhana. Study them well and decide if you want to be like Guptadhana, the man who earns a lot but does not spend his wealth, or Upabhuktadhana, the man who earns less but also enjoys his wealth.”
Somilaka immediately left for Vardhamanapuram. He went to Guptadhana´s house and requested him to stay for the night. Guptadhana agreed and grudgingly gave dinner to Somilaka.
Later, Somilaka visited Upabhuktadhana´s house. Here he was welcomed with great love and respect. The weaver had a good meal and slept soundly. The next day, a messenger from the royal palace came to Upabhuktadhana and gave him a big sum of money for his services provided to the King.
Somilaka thought to himself, “It is better to be like Upabhuktadhana. He enjoys life with whatever he has. What´s the use of being rich but miserly?”
Pleased with his choice, the gods showered wealth on him and he lived happily ever after.
O múdrom tkáčovi
Somilaka bol zručný tkáč, ktorý dokázal vyrobiť to najlepšie oblečenie vhodné pre kráľov a princov. Bol však veľmi chudobný, a tak sa rozhodol skúsiť šťastie v inom meste zvanom Vardhamanapuram. Pracoval vo dne v noci a do troch rokov sa mu podarilo zarobiť 300 zlatých. A tak sa rozhodol vrátiť domov.
Na spiatočnej ceste sa ocitol sám a uprostred lesa. Vyliezol na vysoký strom a išiel spať na najvyšší konár. Snívalo sa mu, že Boh činu a Boh osudu sa rozprávali medzi sebou. Boh osudu sa opýtal Boha činov: „Tento tkáč nie je predurčený na život v prepychu. Prečo ste mu dali 300 mincí? “
Ten odpovedal: „Musím dať to, čo si zaslúži, tým, ktorí tvrdo pracujú. To, či si ho tkáč dokáže udržať alebo nie, je vo vašich rukách. “
Sen prebudil tkáča. Pozrel do tašky a zistil, že jeho mince sa vytratili. Somilaka so zlomeným srdcom začal plakať: „Nemôžem ísť domov a postaviť sa pred svoju ženu bez peňazí. "Rozhodol sa ísť do Vardhamanapuram a skúsiť si znova zarobiť peniaze."
Tentokrát za jeden rok zarobil 500 zlatých. Aj tentoraz sa mu sníval ten istý sen a po prebudení sa ocitol bez peňazí.
Somilaka stratil všetku nádej a rozhodol sa zabiť. Zrazu začul hlas na oblohe.
"Ó, Somilaka!" Ja som Osud, ten, ktorý ti vzal bohatstvo. Ale teší ma tvoja tvrdá práca a úprimnosť. Praj si niečo a ja to ho splním. “
"Daj mi, prosím, veľa bohatstva," pýtal si tkáč.
"V takom prípade sa vráť späť do Vardhamanapuram, kde nájdeš dvoch bohatých obchodníkov, Guptadhanu a Upabhuktadhanu." Dobre si ich obuzri a rozhodni sa, či chceš byť ako Guptadhana, muž, ktorý síce veľa zarába, ale nemíňa svoje bohatstvo, alebo Upabhuktadhana, muž, ktorý zarába menej, ale svoje bohatstvo si tiež dokáže užiť. “
Somilaka okamžite odišiel do Vardhamanapuramu. Išiel do domu Guptadhany a požiadal ho, aby mohol zostať na noc. Guptadhana súhlasil a s nevôľou dal Somilakovi večeru.
Neskôr Somilaka navštívil dom Upabhuktadhany. Tu ho privítali s veľkou láskou a úctou. Tkáč sa dobre najedol a tvrdo spal. Na druhý deň prišiel do Upabhuktadhany posol z kráľovského paláca a dal mu veľkú sumu peňazí za jeho služby poskytované kráľovi.
Somilaka si v duchu pomyslel: „Je lepšie byť ako Upabhuktadhana. Užíva si život s čímkoľvek, čo má. Načo ti je byť bohatý, ale lakomý? “
Bohovia, ktorých potešila jeho voľba, ho zasypali bohatstvom a žil šťastne až do smrti.
Vardhamanapuram - mesto 20 km od hlavného mesta Delhi.
Vardhmanpuram je kombinácia dvoch slov: Vardhman a Puram. Vardhman význam - prosperujúci alebo sa usiluje prosperovať.....
Puram - kolónia alebo miesto ľudského osídlenia (územie, dedina, obec, mesto. "Zem kráľa Blahoslava") Takže v tomto príbehu sa Vardhmanpuram považuje za miesto, kde sa darí alebo kde je prosperita...
Somilak je meno.
Guptadhan - skryté alebo tajné peniaze alebo tajné bohatstvo (Držgroško)
Upbhuktadhan - peniaze, ktoré sú v obehu alebo sa spotrebúvajú a tešia sa z nich, alebo sú užitočné peniaze (Radovan, Dobroslav, Blahoslav)
Morálne ponaučenie príbehu je teda nikdy nedržať bohatstvo ani ho neuchovávať. Bohatstvo by sa malo vždy užívať a plynúť ako rieka. Darovať ho za pomoc iným, ak máte nadbytok...
Bohatstvo tu predstavuje nielen peniaze alebo materiál, ale aj vedomosti a schopnosť robiť niečo. Nebudú užitočné,ak sa neposkytnú iným...
Keďže súťaž je venovaná 75.výročiu Dňa nezávislosti Indie,tak "treťou súťažnou bájkou" je tvorba pozdravnej pohľadnice pre indické deti.
Pohľadnice budú poslané do Indie našim partnerským organizáciam, a v prípade ak to dovolí situácia i usporiadaná výstavka na Slovenskom
veľvyslanectve v Indii (minimálne aspoň virtuálna). Pohľadnica môže byť buď maľovaná, alebo fotografia graficky upravená s textom priania. Angličtina nie je podmienkou. Môže byť osobná, hromadná za celú školu, alebo svoju obec, rodinu... (Formát pohľadnice A5.)
Ešte na vysvetlenie k "pohľadniciam":
Téma pohľadnice je voľná. Tzn., že k nej nie je odporúčany konkrétny indický príbeh. Kľudne to môže byť napríklad spoločná fotografia v školskom parku, či pred školou. Či spoločná kresba. Či už bude ladená Slovensky alebo Indicky, alebo zmiešane, nie je podmienkou. A taktiež či to bude fotografia, alebo či bude maľovaná. Tak, aby vyjadrovala originálny odkaz indickým deťom, k 75. výročiu Dňa nezávislosti. Či bude 75-ka aj priamo na kresbe, fotografii nie je podmienkou. No veľmi to odporúčame, aby to bolo viac adresné k tomuto konkrétnemu výročiu. (India toto výročie oslavuje dva roky). V prípade potreby pokojne volajte, píšte...
Ivan Malek - 0908 481 898
