Indické bájky 8.ročník
Milé deti, pani učiteľky, učitelia, vychovávatelia, babičky a dedkovia…
s radosťou Vám oznamuje, že výtvarná súťaž Indické bájky očami slovenských detí opäť začína. (8.ročník)
Tu si môžete prečítať súťažné príbehy, podmienky súťaže a ďalšie podrobnosti.
Tešíme sa na Vás !!! Výtvarné práce, stretnutia, spoluprácu…
Súťažné príbehy:
Tiger a láska
Maháprabhudži sa rozhodol stráviť nejaký čas v Guru Šikhare neďaleko
Mount Abu. Niekoľko žiakov išlo s ním a ja som bol medzi nimi. Jedného
rána sme sa vychystali k chrámu Ačalnátha Mahádéva. Cesta viedla husto
zalesnenou hornatou krajinou, kde žilo veľa divokej zveri. Sotva sme prešli pár
kilometrov, uvideli sme v diaľke medvede a my žiaci sme zostali stáť užasnutí
strachom.
„Len poďte, nebojte sa,“ povzbudzoval nás Maháprabhudži, a tak sme
išli poslušne za Majstrom. V jednej húštine sa Maháprabhudži zastavil a
hovorí: „Chvíľku si tu odpočinieme. Posaďte sa tu pod strom a ja pôjdem
meditovať. Keby náhodou prišlo nejaké divoké zviera, seďte a nehýbte
sa. Nemajte strach, nič sa vám nestane.“
Maháprabhudži poodišiel a usadil sa neďaleko pod ašókový strom. My sme
zostali tam, kde určil.
Odrazu sa celkom blízko ozval tigrí rev. Znervózneli sme.
Maháprabhudži sedel stále nepohnute pohrúžený v meditácii. Vtom vyrazil
z krovia mohutný tiger a vrhol sa priamo k nemu. Na smrť vystrašení
sme začali šplhať na strom. Tiger sa zarazil tesne pred Majstrom. Ten sa na
neho vľúdne pozrel. Zviera sklonilo hlavu a zmizlo v džungli.
Užasnuto sme hľadeli na ten úkaz a nikto z nás sa nezmohol ani na slovo.
Maháprabhudži sa dal do smiechu a zavolal nás k sebe. „Čoho ste sa báli?
Povedal som predsa, že sa nemusíte ničoho báť! Kto je pod božou
ochranou, tomu nebude skrivený ani vlások! Keby som mal strach ako vy,
tiger by na mňa zaútočil. Ale ja som mu hľadel v ústrety s láskou. Láska
odzbrojuje. Strach je prejav bezmocnosti. Mýlite sa, ak si myslíte, že ste
bezmocní. Nie ste bezmocní! Máte najmocnejšiu zbraň: Lásku. Otvortesa
láske, nechajte ju pretekať celou svojou bytosťou. Láska rozpustí strach. Ak
naplníte vnútro pozitívnymi pocitmi, nebude v ňom miesta pre
skľučujúce pocity. Nech je vaša láska taká silná, aby z vás prechádzala na
druhých. Ani dravá zver vám neublíži, ak pocíti vašu lásku.“
Na vlastné oči sme videli, aké pravdivé sú Maháprabhudžiho slová.
Láskou môžeme čeliť všetkému. Nie len šelmám vonkajšieho sveta. Ak
nás napadnú dravci vynorení z podvedomia – obavy, úzkosti, komplexy,
agresia – rozpúšťajme ich v láske. Prestanú nás trápiť a ohrozovať.
Prežijeme zázrak lásky a porozumenia, láska nás bude vítať vo svete
vonkajšom i vnútornom.
Tento príbeh je napísaný podľa skutočnej udalosti. Šrí Díp Nárajan Maháprabhudži žil v štáte Rádžasthán, v
Indii. Zomrel vo veku 135 rokov. Rok dopredu oznámil deň svojho "vyvanutia", 5.12.1963.
Ašókový strom - lat.Saraca Asoca
Kameň
Za jedným mahátmom raz prišli ľudia z dediny, ktorí verili, že má
nadprirodzené schopnosti a žiadali ho o požehnanie.
„Keď nám požehnáš, maharádž, určite sa nám splnia všetky naše sny a túžby.
“Mahátma sa zasmial a povedal: „Pozrite sa na tento kameň,“ ukázal na veľký
balvan. „Každý deň okolo neho prejdem a dotknem sa ho. A predsa, ako
vidíte, zostal kameňom. Ak chcete, aby sa vám vyplnili vaše sny, musíte
najprv vy sami pre to niečo urobiť.“
Mahátmá - "veľký duch" - mudrc
Maharádž - kráľ / významná duchovná osobnosť
Zrnko ryže
K jednému slávnemu svámimu prišli dvaja muži a žiadali ho o mantru. Ale svámi na
to, že ich najskôr vyskúša a že budú môcť sami posúdiť, ako v skúške obstáli. Dal
každému dve zrnká ryže a povedal: „Opatrujte ich dobre. Keď sa vrátim, spýtam sa
vás, čo ste s nimi urobili. Dávajte teda pozor, nech ich nestratíte.“
Prvý muž – bol to zdatný, bystrý obchodník – uložil zrnká do pevnej krabičky, obalil ju
látkou a uložil do svojej truhlice. Druhý muž bol obyčajný roľník. Nevedel, čo so
zrnkami urobiť, a pretože bola akurát doba siatia, vybral vhodné miesto a zrnká zasial.
Keď prišiel čas zberu, získal z jedného zrnka plnú hrsť ryže. Čo zožal, to nasledujúci
rok znovu zasial. Teraz už bolo ryže oveľa viac. Tak pokračoval niekoľko rokov, až mu
sýpka na celú úrodu takmer nestačila.
Práve v tej dobe sa svámi vrátil a zavolal si oboch mužov k sebe: „Prišiel som vám
dať mantru, ale najskôr mi vráťte zrnká, ktoré som vám zveril.“
Obchodník utekal k truhle, vzal krabičku a podal ju Majstrovi. Roľník sa k činu príliš
nemal, ale šiel pre svoje zrná. Domýšľavý obchodník si myslel, že ich určite stratil,
zatiaľ čo on tie svoje celú dobu svedomito opatroval. Otvoril krabičku, ale našiel v nich
len červíka. Zrejme zrnká zjedol a následne v krabičke zahynul. Zostala tam z neho
vlastne len kôpka prachu.
Majster sa obrátil na roľníka: „A čo si ty urobil so svojimi zrnkami?“
„Majstre, tvoje zrnká sa tak rozrástli, že ich sem nedokážem doniesť. Musíš sa ísť
sám pozrieť do môjho domu.“
Ľudia okolo sa tomu smiali, ale zvedavosť im nedala. A tak sa šli tiež pozrieť. Roľník
otvoril sýpku, v ktorej boli hromady ryže.
„To všetko je, Majstre, tvoje zrno. To všetko ti patrí, vezmi si to,“ poklonil sa skromne.
„Ty si pravý žiak, ty si zaslúžiš mantru,“ riekol na to Majster a prijal roľníka za svojho
žiaka.
Mantra - modlitba. Obdoba ruženca. Korálky, ktoré sa postupne posúvajú a opakuje sa pritom modlitba. Je
to zároveň pomôcka ako utíšiť myšlienky.
Svámi - ten, kto získal nad sebou samým kontrolu, duchovný titul (mních, kňaz)
