MAHATMA GANDHI
Žijeme, aby sme slúžili.
Cesta pravdy Mahatma Gandhiho a mier.
Medzi najväčšie osobnosti minulého storočia patril indický vodca a bojovník za slobodu, stúpenec princípu nenásilia Mahatma (veľká duša) Gandhi.
Každý človek pozná tohto drobného vychudnutého muža s palicou, ktorý kráča oblečený v bielom plátne rázne bosky bez topánok , Jedol veľmi málo – len ryžu a ovocie, pil iba vodu. A spával na zemi. A málo správal, lebo veľa pracoval. Zvykol si pár minút zdriemnuť a bol úplne osviežený. Aj pred veľkou debatou spolupracovníkov za okrúhlym stolom. Keď ho človek zbadal prvýkrát, nikdy nezabudol na jeho charizmatickú osobnosť plnú trpezlivosti a lásky. A mnohým ľuďom pripomínal Františka z Assisi. Ako dieťa bol tichý. Od 14.r. kedy dostal do rúk Ramajanu, zahorel túžbou po dobru, a láske ku každému. Jeho cit pre duchovný rozmer vesmíru bol taký silný, že sa dokázal správne rozhodnúť a nerobil kompromisy, diplomaciu. Prof. Ekonómie dr. RAO spolupracoval s Gandhim a publikoval knihu Sevagram, v ktorej opisuje rozsiahly príspevok o Gandhiho joge a duševnom rozvoji. Každý Ind vie, že joga je praktizovanie metód sebarozvíjania, manifestácie mimoriadnych skrytých síl v človeku, uvedomenie si jednoty sveta , spoločnosti. Tento odkaz sa odovzdával z generácie na generáciu a v každom storočí sa našli jedinci, ktorí ho naplnili v praxi a získali osvietenie. Aká bola Gandhiho cesta? Satya Graha – cesta pravdy. Gandhi ju spojil s najvyšším princípom AHIMSA – nenásilím. Mnohí jeho spolupracovníci si mysleli, že je to len stratégia, a v správny čas „uderí“. Ale Gandhi ich naučil, že neubližovanie a držanie sa pravdy je najväčšou zbraňou, ktorá zdolá aj najmocnejšiu ríšu v tom čase Veľkú Britániu. Mahatma Gandhi poznal sféry vedomia. Vedel, že človek pri svojom mentálno-duchovnom rozvoji sa neubráni utrpeniu, a bude trpieť na rôznych stupňoch. Nielen vonku, ale aj vnútorne. Aj preto sa vedome na utrpenie vytrénoval, pravidelne sa postil, napriek tomu, že bol ženatý, pravidelne držal celibát, najmä počas ochorenia manželky. A veľa sa modlil. Pochádzal z rodiny kasty obchodníkov a poľnohospodárov. Jeho otec bol ministerským predsedom a do svojho syna vkladal veľké nádeje. Všetky úspory venoval jeho vzdelaniu v Anglicku. Gandhi chcel študovať medicínu, ale na žiadosť otca sa rozhodol pre právo. Po skončení štúdia pôsobil ako právnik v Južnej Afrike. Žil tam 21 rokov. Vzdal sa tam svojej profesie, aby nebol vyššie postavený ako chudobný Afričania . Ako František z Assisi sa zosobášil s chudobou. A bojoval za ľudskú dôstojnosť na život a na smrť. Adoptoval si dcérku z kasty nedotknuteľných a bojoval aj za nich. V tom čase sa stal vodcom Indov a denne mal mnoho návštev vysokopostavených ľudí, ktorí však museli prijať jeho dcérku, aby sa mohli s ním stretnúť. Kto chcel mať s ním kontakt, mal kontakt aj s nedotknuteľnými. Veľa síl venoval zmiereniu hinduistov a moslimov. Veril v otvorenú spoločnosť a v etický život. Nik ho nevidel nervózneho ani unaveného. Vedel sa bleskovou meditáciou revitalizovať. Bol pánom svojej mysle. Nepoznal napätie, ani počas vojny s Britmi. Gandidži bol stúpencom prírodnej medicíny. Spával na zemi, aj návštevy ubytoval v ašrame na zemi, alebo pod holým nebom. Chápal jednotu tela a duše, a pestoval zdravý životný štýl. Bránil napodobovaniu západného životného štýlu. Jeho krédom bola jednoduchosť a prirodzenosť. Indov naučil znovu tkať plátno, používať tradičné oblečenie. Veril v prírodnú medicínu, „tak ako človek verí v nevinu detskej duše“. Poznal silu masáže a sám masíroval, raz i chorého na lepru. A veľa národných lídrov prichádzalo do ašramu na liečbu. Gandidži sa tiež preventívne masíroval a pravidelne kúpal. Napoludnie si zvykol dávať bahno na brucho. Často putoval, uprednostňoval vlastné nohy. Na choroby pozeral ako na znásilňovanie prírodných zákonov, keď človek ide proti prírode. V jeho ašrame platili sľuby a zásady. Jedným z nich bol celibát. Obmedzoval jedenie so slovami „žijeme, aby sme slúžili“..
Anka G.
Cesta pravdy Mahatma Gandhiho a mier.
Medzi najväčšie osobnosti minulého storočia patril indický vodca a bojovník za slobodu, stúpenec princípu nenásilia Mahatma (veľká duša) Gandhi.
Každý človek pozná tohto drobného vychudnutého muža s palicou, ktorý kráča oblečený v bielom plátne rázne bosky bez topánok , Jedol veľmi málo – len ryžu a ovocie, pil iba vodu. A spával na zemi. A málo správal, lebo veľa pracoval. Zvykol si pár minút zdriemnuť a bol úplne osviežený. Aj pred veľkou debatou spolupracovníkov za okrúhlym stolom. Keď ho človek zbadal prvýkrát, nikdy nezabudol na jeho charizmatickú osobnosť plnú trpezlivosti a lásky. A mnohým ľuďom pripomínal Františka z Assisi. Ako dieťa bol tichý. Od 14.r. kedy dostal do rúk Ramajanu, zahorel túžbou po dobru, a láske ku každému. Jeho cit pre duchovný rozmer vesmíru bol taký silný, že sa dokázal správne rozhodnúť a nerobil kompromisy, diplomaciu. Prof. Ekonómie dr. RAO spolupracoval s Gandhim a publikoval knihu Sevagram, v ktorej opisuje rozsiahly príspevok o Gandhiho joge a duševnom rozvoji. Každý Ind vie, že joga je praktizovanie metód sebarozvíjania, manifestácie mimoriadnych skrytých síl v človeku, uvedomenie si jednoty sveta , spoločnosti. Tento odkaz sa odovzdával z generácie na generáciu a v každom storočí sa našli jedinci, ktorí ho naplnili v praxi a získali osvietenie. Aká bola Gandhiho cesta? Satya Graha – cesta pravdy. Gandhi ju spojil s najvyšším princípom AHIMSA – nenásilím. Mnohí jeho spolupracovníci si mysleli, že je to len stratégia, a v správny čas „uderí“. Ale Gandhi ich naučil, že neubližovanie a držanie sa pravdy je najväčšou zbraňou, ktorá zdolá aj najmocnejšiu ríšu v tom čase Veľkú Britániu. Mahatma Gandhi poznal sféry vedomia. Vedel, že človek pri svojom mentálno-duchovnom rozvoji sa neubráni utrpeniu, a bude trpieť na rôznych stupňoch. Nielen vonku, ale aj vnútorne. Aj preto sa vedome na utrpenie vytrénoval, pravidelne sa postil, napriek tomu, že bol ženatý, pravidelne držal celibát, najmä počas ochorenia manželky. A veľa sa modlil. Pochádzal z rodiny kasty obchodníkov a poľnohospodárov. Jeho otec bol ministerským predsedom a do svojho syna vkladal veľké nádeje. Všetky úspory venoval jeho vzdelaniu v Anglicku. Gandhi chcel študovať medicínu, ale na žiadosť otca sa rozhodol pre právo. Po skončení štúdia pôsobil ako právnik v Južnej Afrike. Žil tam 21 rokov. Vzdal sa tam svojej profesie, aby nebol vyššie postavený ako chudobný Afričania . Ako František z Assisi sa zosobášil s chudobou. A bojoval za ľudskú dôstojnosť na život a na smrť. Adoptoval si dcérku z kasty nedotknuteľných a bojoval aj za nich. V tom čase sa stal vodcom Indov a denne mal mnoho návštev vysokopostavených ľudí, ktorí však museli prijať jeho dcérku, aby sa mohli s ním stretnúť. Kto chcel mať s ním kontakt, mal kontakt aj s nedotknuteľnými. Veľa síl venoval zmiereniu hinduistov a moslimov. Veril v otvorenú spoločnosť a v etický život. Nik ho nevidel nervózneho ani unaveného. Vedel sa bleskovou meditáciou revitalizovať. Bol pánom svojej mysle. Nepoznal napätie, ani počas vojny s Britmi. Gandidži bol stúpencom prírodnej medicíny. Spával na zemi, aj návštevy ubytoval v ašrame na zemi, alebo pod holým nebom. Chápal jednotu tela a duše, a pestoval zdravý životný štýl. Bránil napodobovaniu západného životného štýlu. Jeho krédom bola jednoduchosť a prirodzenosť. Indov naučil znovu tkať plátno, používať tradičné oblečenie. Veril v prírodnú medicínu, „tak ako človek verí v nevinu detskej duše“. Poznal silu masáže a sám masíroval, raz i chorého na lepru. A veľa národných lídrov prichádzalo do ašramu na liečbu. Gandidži sa tiež preventívne masíroval a pravidelne kúpal. Napoludnie si zvykol dávať bahno na brucho. Často putoval, uprednostňoval vlastné nohy. Na choroby pozeral ako na znásilňovanie prírodných zákonov, keď človek ide proti prírode. V jeho ašrame platili sľuby a zásady. Jedným z nich bol celibát. Obmedzoval jedenie so slovami „žijeme, aby sme slúžili“..
Anka G.
