Kniha Joga včera, dnes a zajtra

Predslov autorky

Človek sa nerodí celkom a naplno rozvinutý, ale  čaká ho celoživotné úsilie a aktivity      v ľudskej spoločnosti, v prírodnom a kultúrnom prostredí. Prichádzame na svet do rôznych životných podmienok. Vďaka vedecko-technickému pokroku môžeme lietať ku hviezdam a všetci túžime svoj život prežiť spokojne a zdravo. Napriek tomu čelíme chorobám, konfliktom, nedorozumeniam, chudobe, vojnám. Ako však zabezpečiť vyššiu kvalitu života? Odpoveď dnes nepoznajú ani rodičia, náboženskí lídri, politici, lekári, psychológovia, univerzitní profesori. Kde začať?

Pochopila som, ako mnohí ľudia na Západe, že joga nie je mŕtvym učením starovekej Indie, ani módnou vlnou, ktorú o 2-3 roky vystrieda iná, ale živé učenie aktuálne aj pre dnešného uponáhľaného človeka v ére vedecko-technického pokroku, kedy človek lieta do vesmíru, kráča po Mesiaci.

Začali sa objavovať jogové knihy najmä v anglickom jazyku s ásanami – jogovými polohami s množstvom fotografií a podľa nich samoukovia začali cvičiť jogu doma.

Koncom roka 1989 tesne pred „nežnou“ revolúciou som pomohla vytlačiť prvú takúto knižku v slovenskom jazyku JOGA v dennom živote od indického jogína Paramhans Swamiho Maheshwaranandu, ktorý do Európy priniesol z Indie reálnu podobu jogy bez okultizmu a fakirizmu. Ukončil v tom čase rozšírené predstavy , že jogíni spia na klincoch, chodia po žeravých uhlíkoch, stoja hodiny denne na hlave, či skoro nič nejedia a postia sa. Naopak, ukázalo sa, že joga je prospešná pre každého, aj starenku, deti, vozičkára, telesne i duševne postihnutého, či kňaza, vrcholového manažéra i politika. Pomáha rozvíjať dobro v nás.


Žijem v známom kúpeľnom meste Piešťany a myšlienka o joge mi nedala spávať. Zavádzaniu jogy do slovenského kúpeľníctva predchádzali prvé kurzy jogy pre lekárov, rehabilitačných  pracovníkov,  ktoré  som  v piešťanských  kúpeľoch  rozbehla  a úspešne viedla, neskôr aj s pacientmi. Jogové cvičenie pomohlo pacientom s rôznymi diagnózami, čo sme overili aj výskumne. V jadre ide o systém cvičení, ktoré na seba nadväzuje. Ásany – telesné cvičenia, pranajama – dýchacie cvičenia, joga-nidra (hlboká relaxácia),  koncentračné  a meditačné  cvičenia  ruka  v ruke  s duševnou  hygienou    a dodržovaním   etických   princípov   boli      rozvíjané       a overované,   vylepšované  a doplňované tisícročia. Starobylá tradičná joga sa uchytila aj v centre Európy, dokonca v štáte, v ktorom počas totalitného režimu dominoval tzv. vedecký marxizmus- leninizmus, dialektický materializmus. A náboženstvo bolo považované Marxom „za ópium ľudstva“.

V minulom storočí sa ukázalo, že joga je štruktúrované učenie. Aj omrvinky z nej, osvojené a praktizované nižšie stupne, pomôžu mnohým ľuďom udržať si a znovu získať  zdravie.  Zatiaľ  sa  vedci,  experti  z radov  akademikov,  lekárov,  psychológov, pedagogicko-výchovných pracovníkov, filozofov, sociálnych a prírodných vedcov venovali výskumu jednotlivých zložiek jogového cvičenia a jogového učenia, napr. nemecký psychiater Schultz počas svojho dvojročného pobytu v Indii preštudoval  hlbokú relaxáciu (joganidra = jogový spánok) a vytvoril Autogénny tréning  (AT) rozšírený po celom svete. Preto sa v tejto vonkajšej podobe, „obale“ jogové cvičenie lepšie pochopilo a rozšírilo aj medzi veriacimi rôznych náboženstiev sveta aj medzi neveriacimi, ateistami. Ako sa vyjadril neskôr psychiater Schultz: „verí, že sa nájde odborník, ktorý bude pokračovať v bádaní jogy a vylúpne z nej racionálne jadro.“

Život napísal aj môj príbeh. Ako 17-ročná som sa oboznámila s rôznymi druhmi jogy, indickou aj  tibetskou  v prvom  jogovom  centre  v bývalom  Československu  v Jílovom u Prahy, ktoré vybudovali Eduard a Míla Tomášovi. Rozhodla som sa pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu v Prahe a uchádzala som sa o prijatie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity – katedre psychológie. Mojím triednym učiteľom sa stal PhDr.  Eduard Urban, spoluzakladateľ psychoterapie v Československu, neskôr po páde totalitného režimu aj spoluzakladateľ Psychológie náboženstva. Usmernil ma, aby som sa bádaniu jogy, ktorú nazval „vrcholom“, venovala po celý život.

R. 2009 som úspešne obhájila na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe rigoróznu prácu Štúdia Aplikácia jogy v dennom živote pre duševný rozvoj človeka (Study Application of Yoga in Daily Life for the Psychic Development of the Human). Na tomto podklade vznikla táto publikácia.

Keďže je  toho  veľmi  veľa  za  pol  storočia,  s  čím  by  som  sa  s  vami,  milí  čitatelia a priatelia, kolegyne a kolegovia, chcela podeliť, rozhodla som sa ponechať vo  výklade „kus Indie“ a vysvetliť základné pojmy a princípy aj formou príbehov, ako to učia indickí jogíni. Podobne ako sa podarilo Schultzemu priblížiť jogu západnému človeku a naučiť záujemcov i pacientov autogénny tréning, a takto pomohol mnohým ľuďom vyliečiť sa, rozvíjať sa, vcítiť sa do druhých, ponúkame učiteľom, pedagogicko-výchovným a kultúrnym pracovníkom, lekárom a rehabilitačným pracovníčkam, sociálnym vedcom, odborníkom i verejnosti jogu ako praktický nástroj ozdravenia a skvalitnenia nášho života.

Ďakujem  indickému  veľvyslancovi  Param  Jit  Mannovi  za  jeho  príkladný  prístup     a akcieschopnosť pri premostení Indie a Slovenska, za jeho nápad vydať túto publikáciu, ľudskú podporu i za finančnú podporu Indickej ambasáde v Bratislave. Takto môžem čitateľov zoznámiť s jogou ako vnútornou cestou, cestou vedomia, ktorú cvičenec začne chápať a nastupuje po o b r á t e n í dovnútra, prekonaní žiadosti po vonkajšom zmyslovom potešení, materiálnych veciach. Ide o vnútornú premenu, prekonanie konzumného spôsobu života. Súčasťou je ozdraviť stravovacie návyky, pravidelný pohyb, disciplína, dobročinnosť, viera.

Aj preto 177 členských štátov OSN vrátane Slovenska schválilo r. 2014 Medzinárodný deň jogy – 21. jún a Rezolúciu 69/131, ktorá nadväzuje na UNGA Rezolúciu z januára 2012 a znovu potvrdzuje právo každého na získanie a udržanie najvyššieho štandardu fyzického a duševného zdravia. A zdôrazňuje nutnosť posilniť zdravý životný štýl, žiť v harmónii s ostatnými, v mierovom súžití. Je to krok vpred aj vďaka interkultúrnemu učeniu a vytvoreniu priestoru pre šírenie etických princípov, vzájomnú spätosť a spoluprácu, medzináboženský dialóg, aby sa vytvorili v spoločnosti priaznivé podmienky pre mentálno-spirituálny rozvoj človeka.

Zároveň ďakujem indickým rišiom za jogové učenie, ako aj všetkým svätcom známym    i neznámym, ktorí ovplyvnili a formovali dnešných jogínov v Indii, v zahraničí i u nás. Ďalej ďakujem predstaviteľom jogových a budhistických spoločností na Slovensku za  ich vytrvalosť, celoživotné vzdelávanie v joge, v meditácií, kultúrne a spoločenské aktivity a úsilie pri šírení jogy u nás.

Vďaka patrí aj všetkým členom a sympatizantom Spoločnosti Slovensko-indického priateľstva za  mnohoročnú  nezištnú  prácu  pri  budovaní  mostu  medzi  Slovenskom a Indiou, prekonávaní prekážok spojených so strachom, že joga je hinduizmus, možno

„trójsky kôň“ šírenia hinduizmu. A samozrejme všetkým občanom, ktorí kráčajú po moste medzi Slovenskom a Indiou a dokazujú, že môžeme pestovať priateľské vzťahy medzi národmi a kultúrami. Veď o tom je tradičná vedecká joga.

Anna Galovičová

Knihu si môžete objednať na tel. čísle: 0905602993, alebo slovindia@hotmail.com.

(318 strán, 139 obrázkov)